Doma si vyrobíte energiu. A navyše za to dostanete peniaze. Takýto je plán Európskej komisie. Domácnostiam, ktoré sa totiž rozhodnú ísť do toho, že si doma zaobstarajú malé slnečné elektrárne alebo si začnú vyrábať teplo slnečnými kolektormi či kotlami na biomasu, na to Brusel prispeje – z eurofondov. A to až sumou takmer 100 miliónov eur.
      Celý program je pritom už „na spadnutie“ . „Je predpoklad, že na budúci mesiac bude operačný program Európskou komisiou schválený. Aktuálne sa pripravujú dokumenty, ktoré budú špecifikovať podmienky aj výšku podpory“, odkázala komunikačné oddelenie rezortu hospodárstva.

Vykurovanie – obria položka

      Dôvod, prečo to Brusel robí, je jednoduchý – náklady na energie patria medzi tie, ktoré zaťažujú domácnosti najviac, pričom na vykurovanie ide takmer polovica celkových nákladov, v rodinných domoch až dve tretiny.

Investíciu do kotlov budú musieť skôr či neskôr riešiť tie domácnosti, ktoré dnes nie sú napojené na centrálne zásobovanie teplom. Preto by ste sa mali možno už dnes poobzerať, aké možnosti vám trh ponúka. Medzi najlacnejšie síce patria tie elektrické, avšak na druhej strane je dôležitá cena paliva. A paradoxne práve elektrina je tým najdrahším palivom.
Ak si vyberiete, dotácie zo 100-miliónového balíka od únie budete môcť využiť až do roku 2023.
Kým však pri kotloch je doba návratnosti kratšie, pri inštalovaní solárnych panelov je to naopak. Je pravda, že nimi v konečnom dôsledku ušetríte stovky eur ročne na ohreve napríklad teplej vody. Avšak pozor – nie sú vhodné pre každý typ rodinného domu.

Aspoň 4 v dome

      Aj keď zatiaľ presný termín, kedy by mohli rodiny začať žiadať o eurofondy, nie je známy, jedno je isté – o peniaze budú môcť žiadať až do konca roka 2023. Tie teda domácnosti budú môcť využiť napríklad na inštaláciu kotlov na biomasu či slnečných tepelných kolektorov. Ak už teraz začínate zvažovať investície napríklad do spomínaného kotla, veľmi dôležitá je jeho cenová dostupnosť v mieste, kde ho budete montovať. Výhodnosť slnečných kolektorov, ktoré sa využívajú najmä na ohrievanie teplej vody, sa zas podmieňuje ich umiestnením a spotrebou teplej vody. Investícia do nich sa však nemusí vyplatiť všetkým. „Záujemcom o kolektory zvykneme s veľkým zovšeobecnením hovoriť, že ak chcú, aby sa im investícia v dohľadnom čase vrátila, mali by byť v domácnosti aspoň štyria“, upozornil šéf komunikácie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Eduard Jambor.

Peniaze pre tisíce rodín

      Celkovo by sa k peniazom z Bruselu malo dostať až 70-tisíc rodín. Dotácie majú byť nastavené tak, aby sa domácnosti vrátila investícia najneskôr do desiatich rokov.
Napríklad pri fotovoltických paneloch na výrobu elektriny by mala byť vo výške 1 500 eur, pričom panel s výkonom 3 kilowatty dnes bežne stojí okolo 5 000 eur. Nový systém je podľa odborníka nesystémový. „Žiaľ, ukazuje sa tu neférovosť dotácií ako takých“. Povedal pred časom analytik energie-portal.sk Radovan Kazda.

 

Elektrina je bezpečnejšia

Miroslav Rendko, manažér predaja spoločnosti Slovenská energetika predaj:

Prečo je výhodnejšie vykurovať elektrinou ako plynom?

      Elektrina je trojnásobne lacnejšia ako pred niekoľkými rokmi, kým cena plynu zostala približne na rovnakej úrovni. Elektrické zariadenia sú úspornejšie a účinnejšie ako v minulosti, čo takisto urobí rozdiel. Kým elektrina je natiahnutá v každej domácnosti, plyn nie je nevyhnutý a navyše je aj nebezpečnejší na používanie.

Koľko môžem pri vykurovaní elektrinou reálne ušetriť?

      Pri novostavbe je to číslo vyššie, pretože už len za vybudovanie plynovej prípojky sa platia tisíce eur. Ak sa rozhodnete prejsť z plynu na elektrinu, môže človek ročne ušetriť rádovo stovky eur.

Pre koho sa najviac oplatí prejsť na elektrinu?

Pri rekonštrukcii sa to oplatí najmä vo väčších rodinných domoch, ktoré by inak museli investovať do nového plynového kotla a podobne. Pri novostavbách už rozdiely robiť netreba, oplatí sa to v domoch aj bytoch.

Marek Poracký  ©hn